Just keep swimming ...

  Wang sa prebudil do nádherného rána. Bolo síce mokro a bahnisto, no predsa len už nebičoval taký silný vietor a dážď. Pomaly vstal, obliekol sa a vyšiel von. Brezový les, cez ktorý tiekol malýpotôčik presvetľovalo slnko a vietor sa hral s listami. Ožltnuté listy pomaly opadávali a vtáčiky štebotali. Vo Wangovi to prebúdzalo mier, ktorý tak bezúspešne už roky hľadal. Zobral si svoju dýku, luk a tulec šípov, ktoré mal položené v kúte a vydal sa hľadať si jedlo. Zrazu natrafil na srnu. Potichu sa k nej priblížil, vytiahol svoj ukrytý luk, natiahol tetivu a vypustil šíp, ktorý presvišťal lesom. Ten ju trafil rovno do krku. Podišiel k nej.
  „Ďakujem ti, srna, za tvoje mäso. Vážim si tvoju obeť.“
  S týmito slovami sa vybral smerom ku chalupe. Zobral srnu za predné nohy a prevesil si ju cez plece. Po chvíli sa tam ocitol. Pozbieral halúzky a papeky a urobil ohnisko. Srnu napichol na dlhú rovnú kovovú tyč a začal opekať. Zrazu začul praskot vetvičiek a dupot koní. Schytil luk, meč, tulec so šípmi a vbehol do domu. Dupot sa približoval až kým nezastal pri chalupe. Wang počul, ako jazdci zosadli z koní a rozdelili sa okolo chalupy. Ich kroky neboli veľmi tiché, skôr to vyzeralo že niečo hľadajú. Alebo niekoho... Wang si myslel, že sú to zlodeji alebo vrahovia, čo chcú peniaze. V týchto ťažkých časoch si tak ľudia zarábali na živobytie. Stali sa z nich šelmy, krvilačné beštie.
  „Čo tak môžu chcieť?“ prebehlo mu mysľou, „A čo sú vlastne zač?"
  „Nebudem sa tu schovávať ako zbabelec. Za svoju česť!“
  Vybehol von a vrhol sa po prvom cudzincovi, čo videl. Ten sa nestihol brániť a chladná čepeľ meča mu prešla cez brnenie na ramene ale úder nebol dosť silný na to, aby spôsobil veľké zranenia. Ostatní nezaháľali a skočili po ňom. Keď si však uvedomil, že majú rovnošatu cisárskej armády a ich typické brnenie, ustúpil. Dvaja ho zdrapli za ruky a neveľmi príjemným pohybom mu ich vykrútili za chrbát. Ten poranený vytasil meč a priložil ho Wangovi k hrdlu.
  „Čo chcete?“ spýtal sa rovno.
  „Milé privítanie, cudzinec,“ zašomral si ten, na ktorého Wang zaútočil a s nenávistným pohľadom sa na neho uprene zadíval. Pritom si držal poranené miesto a snažil sa vytiahnuť meč z náplecníka.
  „Hľadáme muža menom Wang. Ak o ňom niečo vieš, tak hovor rýchlo, lebo inak už nestihneš povedať nič. Útok na cisársku stráž ti môže prísť veľmi draho.“
  „To som ja,“ odvetil.
  Ten, ktroý hovoril, neveľký, no svlanatý sa zatváril z povinnosti milšie, ako sa tváril doteraz.
  „Máme príkaz priviesť vás k cisárovi.“
  Po týchto slovách vojaci uvoľnili zovretie a pustili ho. On sa len zadíval svojim ostrým pohľadom na kapitána. Meč mu vypadol z ruky, keď ho tí dvaja za ne zdrapili, ale dýku, ktorú mal za opaskom mu dávala pocit istoty.
  „Prečo by si práve cisár želal prítomnosť niekoho, ako som ja?“ zatváril sa dosť pochybovačne.
  „Máme jeho príkaz doviesť vás na cisársky dvor, kde budete učiť bojovať vojakov a neskôr viesť do vojny. Váš otec bol legendou. Cisár si myslí, že vy máte jeho talent.“
  Ostal zarazený. Ja a trénovať cisárovo vojsko? Však som iba samotár, muž bez talentu ... a čo hovorili o mojom otcovi?
  „Do vojny? Vojna skončila! A o mojom otcovi som nepočul od svojich siedmych rokov keď umrel!“
  „Naopak, vojna ešte len začne. A to čoskoro. Tie roztržky medzi Čínou a Japonskom o ktorých ste mohli počuť boli iba jarný dážďik v porovnaní s tým čo sa chystá. Chcete zistiť čo sa stalo vášmu otcovi? Chcete vedieť prečo a ako umrel?“
  A to som si myslel že jeho najsilnejšou zbraňou je meč, čo má po boku, pomyslel si Wang. No ako si stihol všimnúť, mýlil sa.
  „Samozrejme že chcem!“
  „Tak poďte snami. Neoľutujete ...“
  Vrhol na nich tvrdý pohľad. Vyzerali rozhodnutí vyplniť cisárov rozkaz či sa mu to bude páčiť alebo nie. Ich ruky čakali pripravené vytiahnuť meče a donútiť ho aby sa poddal. Nechcel svoju šancu na objasnenie otcovej smrti len tak premrhať a bojovať proti dvanástim perfektne vyškoleným vojakom, ktorí vyzerali, že sa neboja potýčiek. To by bolo šialenstvo. Aj keď si myslel, že určite by dokázal bojovať lepšie ako ktorýkoľvek z nich, nemá dobrú zbraň a oni sú v početnej prevahe.
  „Tak dobre ...,“ povedal a odtiahol ruku od vydutého miesta na chrbte nad opaskom.