Just keep swimming ...

  Som normalny? Alebo len uzavrety do sveta, ktoremu vonkoncom nerozumiem a pytam sa, naco vlastne takto zijem. Ze hram divadielko svojho zivote podla kodexu zivota, ktory kazdy clovek povazuje za samozrejmost. Ze svet okolo mna plynie a ja nedokazem postrehnut ci bna vychod, zapad alebo nebodaj teplych krajin. Som obmedzeny vlastnou existenciou na tomto svete, kde ma nikto nechape, pre nikoho nic neznamenam a ti, ktori mi vravia ze to nie je pravda sa ruhaju mojmu presvedceniu.
  V skutocnosti tento svet je vykonstruovany, postaveny na nezmyselnej skrobenosti, konvenciach a zvykoch, ktore nas drzia tam kde sme. Neraz sa seba pytam, ci sa este stale dokazem spravat "normalne" alebo ci som uz prekrocil prah - i ked len pomyselny - a sklanam sa nad priepastou mojej hlbokej, prazdej, temnej duse a prosim o pomoc. O pomoc niekoho kto by ma do nej sotil a ukoncil tuto nezmyselnu dilemu.
  Nie som "normalny". Ved keby som bol, tak by ma nikdy nenapadli taketo bohoruhacske myslienky o vlastnej existencii. Nikdy by som nebol pomyslel ze tento svet v skutocnosti nie je taky aky sa zda byt. Nikdy by som nebol prisiel na to, ze vsetky tie lzi a klamstva na ktorych tento svet stoji nemaju racionalny zaklad. Ze jediny pilier "normalnosti" som tu vlastne ja. Ze JA jediny som normalny. Normalny v zmysle obmedzenosti tohoto sveta, jeho neskonalej obmedzenosti na to, co sa da pochopit rozumom. Sprostym ludskym rozumom ktory nedokze pochopit ze na tomto svete je viac nez to co sa da VIDIET, CITIT, POCUT alebo NAHMATAT.
  Ze na tomto svete je nieco co my "normalni" ludia nikdy nepochopime. Je to nasa obmedzenost ktoru si nechceme priznat, nase pokrytectvo, nase sebectvo. Za kazdym len JA, JA, JA ... Preco je kazdy obmedzeny len na seba! Preco sme ako zaprah koni s klapkami na ociach, ktore nam nedovolia pozerat sa na svet ako chceme?
  Nedokazeme spojit sny a realitu. Nedokazeme si predstavit ze sen by sa stal realitou a realita snom. Ved kazde rano sa budime do reality a chodime snivat do sna. Preco nemozeme snivat v realite a vstavat do sna? Preco je tento svet aky je ...

  Naschval som dal uvod na koniec aby ste si mohli urobit zaver akykolvek pred tym, ako sa dozviete preco tento nenormalny monolog. Zistil som ze za 10 minut dokazu pocity vychladnut do takej miery ze je velmi tazke ich pozbierat a vytvorit z nich kompaktny celok. Dnes som bol v divadle na jednej avantgardnej hre Rozum. Ked som vysiel pred budovu divadla, nedokazal som povedat ani slovo, ruky sa mi klepali a v ociach som mal slzy. Bolo to asi prve predstavenie, ktore uplne dokonale odrazalo moje vnutro. Moje rozharane, nepochopitelne vnutro.
  Citil som sa taky zbytocny na tomto svete. V skutocnosti som v tomto svete v tych minutach ani nebol. Iba moja telesna schranka vykonavala neurcity pohyb smerom domov. No moj rozum, moja mysel, ostala kdesi na dne preipaste a nevedela ako sa dostat von. Stratila vsetky iluzie. No v tom, v tom nekonecne dlhom okamihu, som si vytvoril vlastny svet, bez obmedzeni, bez pravidiel, zakonov. V mojej mysli. Kde som bol panom vsetkeho a aj svojim poddanym. Bol to MOJ svet, moj a nikoho ineho ...

  Mozno si poviete ze som debil, nemam zmysel pre skutocnost, neviem pisat, som buzna alebo uverejnujem taketo braky pod svojim menom. A viete co? Mam vas vsetkych na haku, uz nezijem vo svete, kde ludom zalezi na nazore inych, kde si ludia ublizuju koli somarinam a malichernostiam. Nie. Nezijem tu, a uz tu ani zit nebudem. Svet je skola obmedzenosti, ktory ta nenauci nic iba ako byt IN alebo ako zapadnut. Je mi 4 co si o mne myslite, mam vlastny svet. Svet, kde na otazku "Som normalny?" v klude odpoviem "Som to JA".