Just keep swimming ...

  Je mi teplo, som spadny, upoteny s notebookom na kolenach leziac na posteli. Pocuvam hudbu, ktoru tu - nastastie - mam, a uvazujem. Uvazujem nad tym preco aj napriek tomu, ze som na dovolenke nedokazem oddychovat. Nedokazem robit nic ine iba zas a znova, dookola pozerat tie iste fotky - ci uz moje blbosti, rodinne fotky, fotky Zvolena ktore som kedysi davno urobil a na ktore mam nespocetne vela spomienok. Dokonca aj rozostrene, tmave ci svetle, rozsumene fotky z mobilu na ktorych sa neda skoro nic rozoznat, no ja presne viem co na nich je. Je to preto, lebo rad spominam? Lebo mam dobru pamet? (tuto vetu by som nikdy nevypustil z ust keby som sa neddozil dnesku) Alebo len preto, lebo mi toto vsetko chyba?
  Ano je to tak. Chybaju mi priatelia, mesto v kotorm zijem, vychodene zname ulicky, miesta kde travim svoj volny cas. Ale preco sa mi to pripomina aj na dovolenke? Tu si mam skor oddychnut, zabudnut na vsetky starosti, zabavat sa , opalovat, plavat. Aj ked to vsetko robim - naoko. Myslou som vsak uplne inde. Sedim v cajovni, popijam Lung Ching a debatujem s kamaratmi co budeme zajtra robit. Ako stravime dalsi teply prazdninovy den. Vtom ide hore po schodoch Mato s Mussli ktore sme si objednali a pyta sa nas ci chceme este vodu. Vtom ma prebudi mamina otazka 'Nechces ist do vody?' 'Nie, este nie. Docitam kapitolu a pojdem.'
  Otvaram knihu a pokracujem tam kde som skoncil. Po dvoch stranach textu zas nalievam vodu do byliniek a pytam sa ci si niekto neda. Piho zas rozprava nejaku prihodu zo zakladky na ktorej sa vsewci smejeme. Pierre zahlbeny do Family Guya sleduje napinavo dej. Nany sa opiera o Petus a nieco jej rozprava, Stewka sedi opreta o stenu a sleduje ako Werca kresli nejaku dark postavu v plasti. Citim ako mi je dobre. Nalejem si trochu caju do misky, zoberiem ju do ruk, ovoniam nadhernu vonu caju. Pomalym pohybom presuniem salku k ustam a usrknem si kusok caju.
  'Mal by si ist do vody schladit sa. Nie je ti teplo?' pyta sa mamina.
  'Nie, ale pojdem. Uz idem.'
  Odkladam knihu do svojej citronovozelenej tasky, skladam prehravac z usi a idem do vody. Chvilu plavam. Je mi dobre. Zabudol som na vsetko, uz je len voda. Vela vody vsade navokol mna. Ponaram sa, dvoham kamienky z dna a hadzem ich spat.
  Vecer zas sedim za pocitacom, este stastie ze som si ho zobral. Listujem fotkami, prehrabavam sa v starych dokumentoch. Som zahlbeny v spleti nezmyselnych znakov a symbolov, ktore mi davaju dokonaly zmysel. Rad sa v nich prehrabavam, doplnam ich, upravujem. Programovanie je raz super cinnost. Clovek sa vie pri nej odreagovat, zabudnut na vsetko. A to myslim doslova. Vzdy ked zacnem pisat program zabudnem na vsetko navokol, akoby som sedel doma za stolom. Akoby som bol stale vo Zvolene. Niekedy dokonca aj uvaujem nad tym, ze sa pojdem prejst popri Hrone, zavolam par kamaratov a skocime do mesta, do Fifo alebo cajovne. Ale zistim ze som 1000km od miesta, kde som si myslel ze som. A tak sa zas zahlbim do roboty. Do sireho mora pismen, kde aj clovek bez 'umeleckej duse' je Van Gogom svojich slnecnic.