Just keep swimming ...

  Šero sa spustilo na krajinu, stmievalo sa. V takomto čase nemalo zmysel ísť ďalej. Zložili si sem veci, rozložili tábor a založili oheň. Wang cestou ulovil jeleňa, tak sa mohli dosýtosti najesť. Oheň blčal a poniektorí vojaci spali, iní držali stráž. Kapitán, ktorý sa volal Jung, sedel s Wangom a asi ďalšími dvoma vojakmi pri ohni a opekali jeleňa. Rozprávali sa o tom, ako prežili detstvo, o tom, ako sa učili bojovať, o rodine ... Oheň ticho blčal nocou a všetci postupne zaspali. Wangovi sa zdalo, že hovorí s otcom. Počul, ako mu spieval pesničky. Výjav sa zrazu zmenil a počul ako cvendžia meče... Strhol sa zo spánku.
  „Bol to len sen,“ povedal si a ľahol na zem.
  Zrazu sa ozval tlmený výkrik, ktorý bolo sotva počuť. Nasledoval šuchot. Wang sa zodvihol aby sa poobzeral, čo ho spôsobilo. Zrazu začul svišťať vzduchom šíp. Inštinktívne sa hodil chrbtom ku najbližšiemu strom. Šíp preletel vzduchom miestom, kde predtým Wang stál a zabodol sa do protiľahlého stromu. Wang nečakal ani chvíľu, zdrapil meč a ľahol si za najbližší prístrešok, kde spali vojaci ... Chcel ich zobudiť ale boli mŕtvy! Krky mali od ucha k uchu podrezané jediným rezom. Svitlo mu.
  „Vrahovia alebo zlodeji! Do pekla!“
  Nechcel vyvolávať rozruch, lebo nevedel, koľko ich v lese je. Keby teraz zakričal tak by sa mohli vrhnúť na zvyšok skupiny a všetkých ich bez milosti zabiť. Takto mal aspoň šancu. Priplížil sa ku kapitánovi. Spal ako zabitý. Potichu ho zobudil a posunkami mu rýchlo vysvetlil čo sa deje. Keď skončil, akurát ku ohňu vbehli muži s mečmi. Cez ústa mali šatky a na sebe čierne rúcha. Pohybovali sa veľmi svižne, ba priam ako tichý vetrík, len šuchot lístia pod nohami naznačoval, že to sú skutoční ľudia. Jung a Wang sa po nich vrhli. Muži zjavne neotáľali a zrazili sa s nimi. Wangovi sa podarilo dostať zo zovretia kruhu ale kapitán ostal vovnútri. Všimol si, že kľačí na kolenách a snaží sa odolávať, ale dlho to nevydrží. Vtom Wang cítil, ako sa mu po pleci prešla chladná čepeľ. Síce to nebola hlboká rana, ale za chvíľu mu začala krvácať. Prekvapenie vystriedala pálčivá bolesť. Nebol na tento nečakaný útok pripravený. Zapotácal sa ale udržal sa na nohách. Spakruky sa otočil a sekol útočníka cez krk. Jeho výkrik sa rozľahol nocou. Ostatní ostali trochu otrasení a to využil Wang. Vrhol sa po ďalšom, ktorému zabodol meč do brucha, vzal si aj jeho meč a otočil sa na ostatných. Tak aspoň na chvíľu oslabil zabijakov, ktorí útočili po kapitánovi. Otočil sa ku ďalšiemu ale ten jeho útok už čakal. Vyšiel mu naproti a ich meče sa zrazili. Vtom po Wangovi vybehol druhý útočník. Bol by ho trafil, nebyť druhého meča, ktorý držal v ruke. Úder zadržal, no jeho reakcie boli pomalšie. Druhým mečom preťal útočníkovi lebku napoly. Otočil sa okolo druhého a do chrbta mu vrazil meč. Vtom sa otočil na posledných troch, ktorí čochvíľa šli zabiť Junga. Kotrmelcom sa dostal medzi nich a v poslednej chvíli zastavil smrteľný úder. Jedného kopol do brucha a tým ho odhodil. Napriahol meč na toho, čo stál vpravo. Ten odrazil jeho úder, ale nestihol sa vyhnúť druhému meču, ktorý ho zasiahol do srdca. Zatiaľ sa spamätal ten prvý, ktorého odkopol a zaútočil. Wang bol ostražiý ale aj dosť vysilený bojom, preto nestihol úplne odraziť jeho úder a ten ho trafil do hrude. Podlomili sa mu kolená. To využil ďalší útočník a zahnal sa po ňom mečom. Síce ho netrafil ale už nevedel, ako dlho ich udrží. Pozbieral posledné sily, vložil ich do posledných úderov. Zúrivosť, ktorá sa v ňom prebudila bola taká veľká, že rozťal meč svojho nepriateľa vo dvojo a obomi mečmi mu prepichol pľúca. Z úst mu vystrkla krv a v kŕči sa zviezol na zem. Pozrel sa na posledného a uvidel, že má strach v očiach, ale ten aj tak zaútočil, vedomý si svojej prevahy. Mohol žiť. Wang mu švihom meča vytrhol ten jeho z ruky a druhým oddelil hlavu od tela. Posledný padol. Ale za akých obetí? Prečo zaútočili? Prečo museli zabiť spiace stráže? Snažil sa postaviť, ale zrazu si uvedomil, že je zranený. A nie málo. Plece mal poranené od čepele, brucho ho bolelo od rán, ktoré utŕžil päsťami. Posledné, na čo si pamätal, bolo ako sa pozrel na Junga a ten žil. Snažil sa mu dať najavo, že tu už nikto neostal. Zatmilo sa mu pred očami a spadol na zem ...